Boris Pekarovič
Prieplav a prieliv nie je to isté...
Vybral som sa koncom septembra autom do južných častí Balkánu a Malej Ázie.
Povolanie a zamestnanie: dôchodcaPôsobisko: stred SlovenskaČím žijem vo voľnom čase: fotografovanie, kamera, spracovanie oboch na PC, plusmínus aktívny huslista, cestovanie; pozývam aj na www.boris.photo.szm.sk Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Vybral som sa koncom septembra autom do južných častí Balkánu a Malej Ázie.
Kto má toľko času, ako dobrovoľný predčasný dôchodca, ktorý odišiel z práce predčasne najmä preto, aby mohol trocha cestovať? V mojom prostredí takých ľudí nemám a preto som zas vycestoval sám - koncom septembra na 10 dní po trase "najsevernejšie pobrežie poľského Baltu - mazurské jazerá a Biebrzanský národný park - Litva - a opäť Poľsko s jeho Varšavou...a domov". Svet je naozaj taký plný krás, že aj po tejto trase, o ktorej som ani netušil, čo mi prinesie, som bol veľakrát priam unesený šarmom ale i opustenosťou krajiny, mora, miest, ich kontrastmi, silou prírody... Dovoľte aspoň pár fotografií, ktoré by som s vami rád zdieľal...
sú lesy. Dnes počasie vyšlo. Horská lúka ďaleko nad Čiernym Balogom bola nesmierne žičlivá na desiatky pohľadov, z ktorých človek zostáva "na mäkko". Aspoň pár ich chcem sprostredkovať takto veľmi skromne aj iným...
Už otrepaný názov mojich zriedkavých príspevkov zasa vypovedá o premenlivej kráse okolia, kde bývam...
všetkým bloggerom (alebo blogerom?) v SME týmto dnešným záberom z ticha mrazivého, no krásneho Lesníckeho skanzenu v Čiernom Balogu.
Dnes večer...nádherný výtvor oblohy - kumulonimbus, meniaci tvar, farby, rozmery... V tej kráse je obsiahnutá akoby celá dramatičnosť a pestrosť ľudského života. S ubúdajúcim svetlom (života) stále napínavejšie, bohatšie na farby a napokon končiace... Nie?
Už som ju takto fografoval - pani Jar. Ale včera sa mi tá scenéria videla zasa iná...
Príliš som špekuloval a tak namiesto zahraničnej cesty som zostal doma. Dovolenka bola nariadená a tak som musel dovolenkovať...
Stručná a jasná správa o tom, ako vie známa spoločnosť bezcharakterným a bezprecedentným spôsobom potentovať dovolenku...
Vo väčšine z nás je možno predstava, že Maďarsko je rovina a zas len rovina. Už aj ja však patrím medzi tých, ktorí sa presvedčili, že na severe Maďarska môže človek, majúci rád les, vidieť prírodné krásy podobné tým našim. Maďarskí lesníci a ochrancovia prírody vedia v tesnej vzájomnej spolupráci to najvzácnejšie, čo v krajine majú, sprostredkovať širokej verejnosti, a pritom udržať vzácne územie s čo najmenšími poškodeniami.
Nemyslím si, že by nebol celý blog zaujímavý (či negatívne, alebo pozitívne...)
V tomto roku si minister zahraničia SR Ján Kubiš vybral v rámci každoročného spoznávania Slovenska pre svojich hostí - veľvyslancov a diplomatov, akreditovaných s pôsobnosťou pre SR - obec Čierny Balog v srdci Slovenska.
Už po piaty raz sa v Čiernom Balogu niesol prvý májový deň v znamení otvorenia sezóny v dvoch tunajších známych atrakciách.
Dobročský prales neďaleko Čierneho Balogu je jednou z našich najstarších lesných rezervácií. Má štatút Národnej prírodnej rezervácie a pred niekoľkými rokmi mu bol ako jednému z neveľa európskych chránených území udelený Diplom Rady Európy za jeho zachovanosť a význam.
Konečne naozaj vydarený deň, tá dnešná nedeľa. Krátka vychádzka dala vidieť a vedieť, že jar aj v tomto kúte Slovenska vyhráva nad zimou.
Moje oči denne privyknuté na scenérie horských hrebeňov stredu Slovenska, dnes objavili cestou z Bratislavy krásu mierne zvlnených rovín západu...